Buddhizmus vo svetle zajtrajšej vedy.

Autor: Mario Ulehla | 9.11.2015 o 10:14 | Karma článku: 1,85 | Prečítané:  284x

Západná psychológia dezorientovane blúdi v relativistickom chaose niekde na polceste za skutočným poznaním... A môže si za to sama.

Relativitu ľudskej existencie (možno vôbec ako prvý) kriticky! zachytil už Siddhártha Gautama, teda Šákjamuni Buddha (to, čo "mysticky " objavil, nebolo univerzalisticky transcendentné Najvyššie Bytie, ale autentické poznanie konštrukčnej spoluúčasti našej vlastnej mysle na vytváraní reality). No na rozdiel od súčasnej psychológie (ktorá sama sa nechala spútať redukcionistickými reťazami intelektuálne nezrelého "realizmu") - ju usporiadal do koherentne zmysluplného výkladu sveta, s výchovným nasmerovaním človeka k cielenému vývoju nášho nerozvinutého mentálneho potenciálu. A práve poznanie ľudského potenciálu odkrýva jediný funkčný most "na druhý breh", iba tak je možné spoznať "o čo tu vlastne ide?" a "čo s tým?"... A veda, ak sa chce považovať za predstavileľa kritického myslenia poskytujúceho "civilizačný kompas", je povinná neustále spochybňovať a prehodnocovať súčasný stav poznania! A to od samotných základov - ak ich má postavené iba na zatiaľ nevyvrátených teóriách, definíciách a predpokladoch (a týmto všetkým podmienenej metodológii).

No ak sa buddhizmus má stať progresívnou inšpiráciou pre západnú vedu, tak ho treba najprv ontologicky vyčistiť (ani toto učenie sa prechodom histórie neubránilo rôznym dezinterpretáciám - tradičným stereotypom a predsudkom, naivným očakávaniam a túžbam, pragmatickým polopravdám alebo "pomocným" klamstvám a možno aj záujmovým vplyvom). A potom sociokyberneticky transformovať a informačne aktualizovať do dnešných kontextov systémovo globalizovaného sveta. Zorientovaní buddhisti s týmto "duchovným anarchizmom" určite žiadny problém mať nebudú, lebo sám Siddhártha otvorene upozorňoval na to, že nemáte automaticky veriť nikomu, ani jemu samému (a teda ani žiadnym autoritám či svätým spisom) - ale iba tomu, čo viete sami od seba - iba vlastným, kriticky vyhodnoteným skúsenostiam. Navyše svoje poznanie reality nikdy nepovažoval za vývojovo definitívne alebo zavŕšené (nestaval sa do pozície "vševedúceho" a na princípoch nestálosti, pominuteľnosti a vývojových zmien vlastne postavil celú filozofiu). Takže o čo tu vlastne ide?  

Základnou funkciou všetkých foriem buddhistickej meditačnej praxe je najprv vyviesť človeka z bežných, konvenčných kontextov do sveta "čistého bytia". V spoznávaní mysle teda v začiatkoch nejde ani tak o nájdenie niečoho nového, ako o kritické odstránenie všetkých ilúzií - kultúrno-ideologických konštrukcií, ktoré sú len teoretickými pokusmi uchopiť komplexné ľudské bytie (buddhovskú jasnozrivosť môžete dosiahnuť iba informačným vyčistením mysle a následným vytvorením neprotirečivého mentálneho systému, založeného na autentickom poznaní práve tejto "prázdnej" reality). Ako učil Siddhártha: "Neverte nikomu!". Čo vlastne znamená "iba" to, aby ste začali slobodne! myslieť...

Pokiaľ ľudia žijú v sansáre - v nevedomosti o skutočnej povahe sveta a prirodzenosti vlastnej mysle, ich životy sú plné nepokoja, strasti a utrpenia (nie sú schopní dosiahnuť bytostný stav vnútorného mieru a spokojnosti). No ak chceme definitívne oslobodiť svoju myseľ, musíme sa zbaviť všetkých! "nevedomých závojov" existencie - a v dnešnom buddhizme sa zopár takýchto znečistení reality nachádza...

Pomerne rozšíreným nedorozumením je všeobecná predstava reinkarnácie. Dokonca sám Siddhártha nemal na tento problém jednoznačný názor, a za možnú považoval jednak psychofyzickú jednotu (s úmrtím tela zaniká aj vedomie), ale takisto aj možnosť prechodu znovuzrodeniami (no nikdy nie ako niečo substanciálne pevné, ale ako transformovateľné vedomie závislé na aktuálnych podmienkach). Siddhárthov postoj vlastne najlepšie vyjadruje jeho zoznam filozofických otázok typu či (nie) je svet večný a nekonečný, či je vedomie (duša) totožné s telom alebo nie, či existuje po smrti alebo zaniká... Tieto avjákrta (nerozvinutý, neprejavený, nejasný, neviditeľný) otázky sú skrátka nezodpovedateľné a pokúšať sa o odpoveď by bolo čistou metafyzickou špekuláciou. A navyše pre samotné oslobodenie sú aj tak nepodstatné (a to sa týka aj všetkých "ezoterických fenoménov", od astrológie až po telepatiu).

S predstavou o neexistencii "ja" to je samozrejme tiež podstatne inak (a určite to nevedie k nejakému nihilistickému svetonázoru). Učenie o "nie-ja" (anátman) vychádza z poznania, že ľudská osobnosť nie je pevnou alebo substančne zadefinovanou entitou - ale autokonštrukčne univerzálnym prúdom vedomia, schopným značne neobmedzenej transformovateľnosti a prispôsobivosti voči vonkajšej realite (iba nestálosť a zmena sú zárukou slobody a vývoja potenciálu). Takže neexistujú žiadne nemenné charakterové danosti alebo predispozície (neurofyziológia a biochémia samozrejme majú vplyv na výkonnosť či "mohutnosť" myslenia, ale neurčujú obsah, štruktúru alebo morálnu kvalitu mysle) - neexistuje žiadna akokoľvek pevná forma individuality.

V meditačnom aj každodennom rozvíjaní súcitu nejde o nejaké "extatické roztopenie sa v pocite nekonečnej empatie voči celému vesmíru" (čo samozrejme môže byť príjemný motivačný začiatok). Buddhizmus je totiž vo svojej podstate vysoko intelektuálny systém, a nie je postavený na nejakých neuchopiteľných alebo nestabilných emóciach. Súcit sa dá "technicky" vyjadriť ako systémové rozširovanie hraníc osobného ja, vlastnej subjektivity. Filozofickým pochopením povahy bytia (teda, že naša individualita je neoddeliteľná od okolia, v ktorom žijeme, že sme neustále kauzálne prepojení so systémovým fungovaním prírodno-spoločenských štruktúr) nastáva zmena v sebadefinícii spojená s definitívnym zrušením ideologicky obmedzujúcich identifikácií. Človek sa stáva v prvom rade človekom - plne vedomou bytosťou, komplementárne zdieľajúcou planétu Zem (globálna spolupráca a zdieľanie všetkého bohatstva a krásy sveta sú jediným inteligentným - všeľudsky etickým a funkčne trvalo udržateľným - riešením reálnych podmienok alebo povahy bytia, do ktorých sme sa zrodili). Čo prakticky znamená celkovú bytostnú reštrukturalizáciu osobnosti - znovuzrodené "ja vo všeobecnej podmienenosti" je neustále reorganizujúca sa individualita v závislosti na aktuálnych podmienkach okolia. Skrátka - žiadny duchovne patetický univerzalizmus, ale revolučný "upgrade" inteligencie (kde IQ nie je primárne relevantné).

Jednoznačne najzávažnejším problémom buddhizmu je nedostatočné chápanie karmického zákona. Karma terminologicky znamená "činnosť", ale v podstate má vyjadrovať "komplexný tok informácí", tvoriaci všeobecnú kauzálnu podmienenosť - teda vzájomné ovplyvňovanie sa vecí a javov (v skutočnosti neexistuje sebestačná existencia alebo vlastná prirodzenosť vecí a javov, všetko je kontextuálne dotvárané a udržiavané okolitými podmienkami). Karma určite nie je nejaký "morálno-etický mechanizmus spravodlivosti", nie je to žiadna do našej bežnej kauzality vstupujúca "transcendentná sila" založená na výchovných princípoch odmeny a trestu (a vytvárajúca z pozemského života akési "tréningové stredisko"). Je nespochybniteľné, že karma má reálny dosah z minulosti... Pretože to, kde ste sa narodili, v akom prostredí ste boli vychovávaní, aký máte svetonázor, aký je váš každodenný spôsob života, na čo myslíte a čo práve robíte - to všetko je výsledkom činnosti (uvažovania, rozhodovania, konania) množstva ľudských bytostí, samozrejme vrátane vás - dôsledkom nespočetných interakcií "informačných reťazcov". No toto všetko je bežná pozemská psychosociálno-prírodná kauzalita!

A aby ste ju dokázali autenticky vnímať (určite nie v zmysle vševedúcnosti) musíte sa najprv "znovuzrodiť v mystickom zážitku" univerzálneho prúdu vedomia, ktorý jediný! vám umožní priamy vhľad do pravej podstaty vlastnej mysle - mimochodom, jedine tu! sa nachádza epistemický základ pre celú fundamentálnu vedu (a preto je psychológia budúcou kráľovnou vied, no tento bytostný status si svojou nepostrádateľnou prácou pre spásu ľudstva najprv musí zaslúžiť). A iba následnou kritickou! analýzou tohto introspektívneho (seba)poznania naštartujete proces postupnej ontologickej reinterpretácie komplexného obrazu sveta. A práve toto sa nazýva dokonalé poznanie, buddhovská prirodzenosť, nirvána. Veci sa teda v skutočnosti majú tak, že aby ste "uvideli" realitu, musíte sa stať buddhom. Ešte treba určite zdôrazniť, že z akýchkoľvek mystických stavov alebo zjavení si nikto nikdy nepriniesol žiadne (pre inteligentnú organizáciu pozemského života relevantné) "transcendentné" informácie, na ktoré by sa nedalo prísť slobodným! myslením...

A presne tam, kde pochopíte buddhizmus, tam sa vlastne aj končí... Pretože na tejto úrovni "všeobjímajúceho súcitu" už neexistuje žiadna dharma, žiadna nirvána, ani žiadni buddhovia. Tu (r)evolučne končia všetky ideológie a ostávajú "iba" zodpovedne slobodné bytosti, pre ktoré sa táto vyššia forma inteligencie stala každodennou prirodzenosťou. Definitívne porozumenie, aký je svet sám osebe dokonalý a slobodný (a aká úžasná budúcnosť nás čaká, ak sa pre ňu včas rozhodneme), vedie k jedinému možnému intelektuálnemu postoju - snažiť sa oslobodiť ľudstvo z kognitívnych temnôt všetkých náboženských aj vedeckých ilúzií (ktoré informačne bránia vidieť realitu takú, aká v skutočnosti je, a "vďaka" ktorým sme si tu sami vytvorili globálne fašistické peklo v zajatí kapitalistickej psychózy nehumánneho boja o prežitie a ekologického sebadeštruktivizmu).

Základnou krízovou otázkou teda ostáva, či sa z tejto nevedomosti zobudiť vôbec chcete...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?