Vedecká (ne)schopnosť interpretácie.

Autor: Mario Ulehla | 17.10.2014 o 13:21 | Karma článku: 2,96 | Prečítané:  352x

"... Myslím, že môžem s istotou povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nikto." (R. Feynman). Táto podivuhodná krajina neurčitosti je veľmi zvláštnym obrazom "vedeckej viery": nikto nevie, ako to vlastne funguje, experimentálne fakty sú interpretované absolútne rozdielnymi spôsobmi... Ak by všetko ostalo pri pozorovaniach a pokusoch o vysvetlenie dejov - bolo by to určite v poriadku. Ale začať z tejto hlbokej nevedomosti špekulovať, čo zo systemicky nezvládnutej úrovne kvantovej mechaniky vyplýva pre samotnú podstatu komplexnej reality a naivne budovať teórie života alebo celého vesmíru je číra nezodpovednosť. Je toto vôbec ešte veda?

Interpretácia sveta je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Bez nej by sme skrátka nemohli žiť ako ľudské bytosti. Vyzerá to ako banálna záležitosť - lenže aj vedecké zisťovanie objektivity je prácou subjektívnej skúsenosti nášho vedomia. A preto, ak neviete (a súčasní vedci to nevedia!), ako presne pracuje ľudské myslenie a ako informačne interaguje s okolitým svetom - teda ak nemáte dostatočne rozvinutú schopnosť slobodnej sebainterpretácie alebo sebapoznania - nebudete schopní správne interpretovať ani okolitý svet (a veda s jej súčasnou metodológiou nie je schopná porozumieť skutočnej povahe bytia). Inak povedané: keď neviete prečo a kedy vo vašej mysli vznikne zdanie alebo pocit pravdivosti - tak sa nemôžete prepracovať ani k objektívnej realite vonkajšieho sveta (aj vedecká metodológia je "len" mentálnym konštruktom, ktorý sa tvorí interakciou informácií vonkajšieho a vnútorného sveta - a je teda podmienená "svetonázorovým filtrom" nášho vlastného myslenia). Ešte inak: iba autentickým spoznaním vlastnej mysle a bezprostredným vhľadom do bytostne čistej (kultúrno-ideologicky nepodmienenej) reality pochopíte skutočné princípy fungovania a interdisciplinárnu kauzalitu prírodno-spoločenských javov (plné sebauvedomenie znamená nezvratný epistemický posun pre celú vedu o človeku a spoločnosti, samozrejme s následnými dôsledkami aj pre prírodné vedy!). Žiadna iracionálna mystika - ale vývojovo komplexnejší spôsob spoznávania sveta (ontickou transcendenciou subjekt-objektovej rozdvojenosti sa pred vami otvorí úplne nový, zjednotený svet komplexnej kauzality).

A asi najpríkladnejšou ukážkou nezvládnutia interpretácie pozorovaných javov je práve kvantová mechanika. Táto teória vôbec nerešpektuje najzákladnejšie princípy fungovania (nesubstančného!) sveta - neredukcionistickú systemickosť, interaktívno-dynamickú kontextualitu, emergenciu vlastností alebo bytostných kvalít...

Pri experimentoch so subatomárnym svetom nepozorujeme realitu samu osebe (tak, ako tieto procesy prebiehajú bez našej prítomnosti) - ale my našimi pozorovaniami do týchto procesov kauzálne vstupujeme, a tým ich ovplyvňujeme (a v niektorých prípadoch priamo vytvárame). Ak zatiaľ nemáme k dispozícii takú metódu pozorovania, ktorá by nenarušovala pozorovaný systém (častice v ich aktuálne prirodzenom prostredí), tak nemôžeme nekriticky vyhlásiť, že kvantový svet je neurčitý a nepodlieha bežnej kauzalite. To len my nevieme o ňom nič presné povedať...

To, ako sa správa častica, je vždy podmienené interakciou s jej okolitým prostredím (žiadny autentický fenomén nemôžeme zadefinovať bez komplexného kontextu prostredia, v ktorom sa aktuálne nachádza a s ktorým práve interaguje). Ak aj častica má v určitom prostredí neurčité alebo indeterministické správanie, jej vstupom do organizovaného systému sa zmení jej životný kontext, a odteraz je podmienená prostredím, v ktorom je zaštruktúrovaná - jej správanie sa tomuto prostrediu prispôsobí (čiže skúmaním jednotlivých častíc nezistíme nič o ich kolektívne zorganizovanom správaní, a pre náš každodenný život je teda v podstate irelevantné, čo si robia "single" častice).

Takže Heisenbergov princíp neurčitosti v žiadnom prípade nemôže byť správnou interpretáciou objektívnej reality samej osebe a jeho ďalšie používanie v teóriách fungovania komplexného vesmíru je už totálnym ontologickým nezmyslom. Veď nakoniec každý poctivo rozmýšľajúci vedec sa pozastaví nad otázkou: Ako prístroje, ktoré sa v konečnom dôsledku skladajú z elementárnych častíc (a mali by teda podliehať kvantovomechanickej premenlivosti), môžu byť presné a spoľahlivé?...

A čo sa týka tej úbohej Schrödingerovej mačky, tak tá je za každých okolností buď živá alebo mŕtva, a (kauzálne autentickému) prírodnému procesu je proste úplne jedno, že čo si o tom myslí nejaký interpretačne zmätený Homo sapiens.

 

"Vesmír je rozsiahly. Nič nie je podivnejšie než ten samoľúby dogmatizmus, ako si ľudstvo v každom období svojej histórie hovie v klame definitívnosti a práve existujúcich spôsobov poznania. Skeptici a veriaci sú na tom rovnako. V prítomnej dobe sú vedúcimi dogmatikmi vedci a skeptici. Pokrok v detaile sa pripúšťa; základná novosť sa zavrhuje. Tento dogmatický zdravý rozum znamená koniec filozofického dobrodružstva. Vesmír je rozsiahly." (A. N. Whitehead)

 

Takže milí vedci, čo s tým (a ešte predtým so sebou) mienite spraviť?

 

 

(A ešte jedna oprava z predchádzajúceho blogu Keď svetlo zatemňuje poznanie. V danom kontexte som myslel vzdialenosť objektu (predmetu) - za chybu sa samozrejme ospravedlňujem. Takže veta správne znie: Uvažovať o vzdialenosti objektu pri putujúcom obraze je evidentný nezmysel... No a samotná otázka teda zostala nezodpovedaná: Podľa akých pravidiel vidíme veľkosť objektu, keď na sietnicu oka práve dopadnutý obraz - niekedy putujúci aj miliardy rokov - už nemá absolútne žiadny priamy procesuálny vzťah so svojim "materským zdrojom"?! O akej vzdialenosti objektu sa tu hovorí?...)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?