Kde (ne)bolo, tam nebolo...

Autor: Mario Ulehla | 7.11.2012 o 11:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  202x

Otázka času je natoľko závažným (a stále nevyriešeným) problémom fundamentálnej fyziky, že bezpochyby nevyhnutná redefinícia len tejto jedinej "maličkosti" bude mať značný dopad na celú súčasnú (teoretickú) konštrukciu vesmíru...  

Tá nástojčivá závažnosť je neustále aktuálna v tom, že dnešná predstava času nie je natoľko vyjasnená (a to, čo sa zdanlivo javí ako vyjasnené, nie je ešte dostatočne pochopené), aby si základoví teoretici mohli dovoliť nekriticky vytvárať také "divoké" modely vesmíru, ako to robia už desiatky rokov (aplikovaná veda postavená na reálnych experimentoch v kontextuálne známom prostredí autentických vzťahov je niečo celkom iné).

S vedeckým vytváraním obrazu sveta to nie je jednoducho tak, že postupnou akumuláciou informácií máme automaticky čoraz presnejšiu predstavu o charaktere a fungovaní našej existencie - a v budúcnosti to budeme len vylaďovať a pridávať ďalšie poznatky. Mohlo by to tak byť, keby... Keby vedci poznali skutočnú povahu sveta (ktorá nám jednoznačne určuje, ako sa pozerať na fakty, ako ich reálne uchopovať v komplexnej sieti komplementárnych vzťahov). A pretože ju nepoznajú, nevedia vytvárať správnu metodológiu, nevedia vyberať medzi (často aj protichodnými alebo nesúmerateľnými) teóriami a už vôbec nevedia, ako všetky interdisciplinárne poznatky syntetizovať do koherentného svetonázoru. Čo ale je pre inteligentný život nevyhnutné (ľudstvo musí žiť v súlade s autentickým priebehom procesov, nie podľa nedostatočných a nejasných teórií či dokonca neexistujúcich prírodných alebo spoločenských zákonov). A tak je to aj s (ne)pochopením času...

Čas vlastne z absolútneho hľadiska neexistuje - alebo inak: v konečnom dôsledku je len aspektom dynamických vzťahov medzi prírodnými procesmi. Ale ak čas neexistuje ako univerzálna veličina jednotne určujúca chod všetkých kozmických procesov na všetkých úrovniach organizovanosti a je len procesuálnou charakteristikou priebehu jednotlivých dejov a ich vzájomných vzťahov - tak na meranie času môžeme použiť akýkoľvek prírodný alebo ľuďmi vytvorený proces. Približne na túto úroveň to (možno) pochopil aj Einstein (i keď je otázne, nakoľko o čase rozmýšľal filozoficky - teda vo všeobecnosti a bytostnej komplexnosti - alebo svoje fyzikalistické chápanie času proste prispôsobil vtedy aktuálnemu MM experimentu, ktorý dokázal, že rýchlosť svetla v pokusnej aparatúre je konštantná, z čoho by vraj mala v relevantných prípadoch vyplývať "dilatácia času").

Tak či onak, nemal to domyslené - skutočná relativita (kontextuálna podmienenosť alebo vzťahovosť) našej existencie je omnoho relativistickejšia (o neudržateľnosti redukcionistického pozitivizmu - a podstatne viac - si môžete nájsť v minulých blogoch)... To znamená: na kontexte bezvýhradne záleží - vždy a všade!

A z toho vyplýva, že ak si na meranie času vyberiete čokoľvek, musíte vždy myslieť na to, že vaša "časomerná pomôcka" je len kontextuálne podmienený proces, pomocou ktorého meriate priebeh iných, od neho nezávislých dynamických procesov. A preto zmenou okolitého prostredia týchto "hodín" v nich síce môžu nastať procesuálne zmeny (napr. v počte kmitov) - ale toto nové prostredie môže kauzálne vyvolať iné alebo aj žiadne zmeny v chode nami meraných, kontextuálne odlišných procesov (to znamená, že zmena v kmitoch hodín sa vôbec nevzťahuje na priebeh takých organizačne vysokokomplexných procesov, ako je ľudský organizmus).

(poznámka: ak by ste chceli skutočne presné hodiny, museli by ste mať k dispozícii stabilne cyklický proces v kontextuálne nemennom prostredí kauzálne uzavretého systému)

Zrýchlením pohybu alebo zväčšením gravitácie nenastáva "dilatácia nejakého multiúrovňového času" (tak, ako to vyplýva z totálne chybných teoretických predpokladov, modelov a matematických rovníc einsteinovskej fyziky) - ale iba špecifické kauzálne zmeny v priebehu každého jednotlivého procesu, závislého na komplexnom kontexte situácie. A tak ani predĺženie životnosti rýchloletiacej častice nemá nič spoločné so správaním sa tej istej častice zakontextovanej v rámci rýchloletiaceho ľudského biosystému (životnosť častice sa vzťahuje na celkový kontext priebehu jej existencie a akékoľvek zmeny v chode bioprocesov sa dajú merať len v relevantných kontextoch biologickej úrovne).

Ak by ste sa teda ocitli vo vysokou rýchlosťou letiacej kozmickej lodi, alebo by ste sa v nej rozhodli "navštíviť čiernu dieru", váš biologický čas bude plynúť iba v kontextuálnej závislosti od umelo vytvorených a neustále udržiavaných vnútorných podmienok plavidla - bez ohľadu na to, čo sa deje vonku alebo akou rýchlosťou letíte (zvonku neprichádzajú žiadne časovo-špeciálne informácie, ktoré by modifikovali "pohyb hmoty"). Iba tento lokálny (časo)priestor (ktorého kvalita musí!!! byť veľmi podobná podmienkam na našej rodnej planéte) určí systemické plynutie všetkých ľudských biologických procesov (samozrejme aj svetlo sa bude správať pozemsky normálne, veď práve to dokázal MM experiment: že svetelná rýchlosť v kontextuálne uzavretej sústave je nezávislá od toho, ako sa táto sústava pohybuje vesmírom).

Einstein nepoznal skutočnú povahu sveta a navyše ani jeho "interferometrové stvorenie času" vôbec nebolo ontologicky najšťastnejšie (rýchlosť svetla je vzťahovo úplne irelevantná pre plynutie biologického času, nemá nič spoločné s chodom procesov materiálneho sveta)... A tak vytvoril teóriu, ktorá v kontexte tejto nevedomosti mala "svoju logiku". To, čo nasledovalo potom, je jasnou ukážkou kolektívneho intelektuálneho zlyhania, keď ľudia nekriticky nasledujú autority bez toho, aby slobodne hľadali univerzálnu pravdu od samotných základov. Univerzálnu napriek tomu, že je evidentne relativistická.

Na kontexte záleží...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?