Cesta do hlbín vedeckej duše

Autor: Mario Ulehla | 12.4.2012 o 9:54 | Karma článku: 1,15 | Prečítané:  451x

Ľudské bytosti majú jednu - v tom dobrom, aj v tom zlom zmysle - úžasnú vlastnosť: dokážu si čokoľvek zracionalizovať (čo je pre základné fungovanie psychiky človeka nespochybniteľne veľmi dôležité). Problém je však v tom, že nakoľko sú ich racionalizácie aj skutočne racionálne...  

 

Nuž a očividne ani veda vôbec nezaostala a ťažko sofistikovanú modifikáciu tejto vlastnosti si zaštruktúrovala do procesu spoznávania samotného ľudského myslenia: jednoducho povedané, ak neviete čo sa vo vašej hlave deje, tak všetky príčiny a celú zodpovednosť treba hodiť do nevedomia alebo podvedomia - a ešte lepšie je pôvod čohokoľvek neznámeho či nechceného zakódovať do DNA... Skutočne úžasné (za toto jasnozrivé sebauvedomovanie by si dnešný človek asi „zaslúžil ešte jedno sapiens")!

Pretože všetky smery takto orientovanej psychológie sú totálnym (redukcionistickým) omylom, ktorý spôsobuje nenapraviteľné zužovanie vedeckého kontextu abstraktno-kritického myslenia, spoznávajúceho fungovanie nášho vedomia (a už takmer ani nehľadajúceho ľudský potenciál). V biologickom determinizme alebo genetických predispozíciach mysle sa vlastne celá veda o človeku a spoločnosti dehumanizačne stráca!...

Vedecké dobrodružstvo s ľudským myslením vlastne naplno odštartovalo - vďaka objaveniu nevedomia - až vytvorenie Freudovej psychoanalýzy. A jej úspech a prijatie vedeckou obcou bezpochyby súviseli práve s jej dobovou poplatnosťou všeobecne uznávanej redukcionistickej metodológii: aktuálne prejavy psychiky sa vysvetľovali pomocou analýzy minulých stavov a na organizačne nižších alebo jednoduchších úrovniach fungovania ľudskej bytosti (čo vlastne v nemalej miere pretrváva až dodnes). Ako poznamenal už jeden z jeho najprogresívnejších žiakov: „Neexistuje žiadny zmysel v neustálom redukovaní všetkých najjemnejších hnutí duše na návrat do maternice". Jung si totiž veľmi jasne (okrem iného) uvedomoval aj dôležitosť ideálnych foriem orientovaných na budúcnosť, ktoré psychicky priaznivo a kauzálne tvorivo pôsobia v štruktúrach nášho myslenia (naše projekcie do budúcnosti sú nepostrádateľne komplementárnou súčasťou kauzality!)...

Ideály vlastne boli takmer v celých dejinách prirodzenou súčasťou žitého náboženstva... No Jungovi (značne inšpirovanému platónskymi Ideami a východnou filozofiou) sa skutočne podaril - v kresťanskom prostredí - intelektuálne brilantný kúsok: preniesol transcendentno do archetypálnych hlbín našej vlastnej psychiky. Pre psychológiu to bol jednoznačne neoceniteľný krok vpred, pričom monoteistické náboženstvá v skutočnosti vôbec nič nestratili, práve naopak, keby sa správali rozumnejšie, už dávno mohli veľmi získať... Ale Jung na svojej objavnej ceste ľudskou mysľou takisto stroskotal: na západných konvenciách zlučujúcich sa do substančne pevného obrazu sveta. A tak sa nedostal k existenciálne definitívnemu poznaniu: ontologickému rozpusteniu substanciality „v relativisticky prispôsobivom prúde zjednoteného vedomia"... Nuž a práve v týchto kontextoch sa nachádza fundamentálne odlišné chápanie REALITY západným svetom a vo východných pohľadoch na život (mimochodom, sú civilizačno-historicky značne vyzretejšie, a tak nie je nepochopiteľné, že niektoré základné aspekty bytia majú preskúmané autentickejšie - i keď k ich komplexnej aplikácii sa z mnohých dôvodov ani zďaleka nedostali)...

Súčasná veda chápe realitu prostredníctvom analýzy teraz aktuálneho stavu prírodných a psychosociálnych javov vo vzťahu k ich minulým stavom (a v tejto podmienenosti hľadá určité súvislosti alebo zákonitosti, aby sa pomocou nich mohla pokúšať predpovedať či plánovať budúcnosť). Lenže tento spôsob spoznávania života je epistemicky nedostatočný, a preto západný svet (napriek tomu, že sám seba neoprávnene považuje za vysoko vyspelú civilizáciu) tak strašne zlyháva v uchopovaní a (spolu)riadení spoločenských či niektorých prírodných procesov...

No východné filozofie (samozrejme, že nie všetky smery, a že ani zďaleka nie všetci dostatočne rozumejú tomu, čomu by chceli rozumieť) spravili úžasný objav, v podstate našli „kauzálny kľúč"... Zistili totiž, že svet je bez pevnej štruktúry, že je substanciálne prázdny. Čo to znamená? Že život nemá žiadnu pevnú formu (všetko je prirodzene modifikovateľným a pominuteľným procesom kontextuálne interagujúcich „balíkov informácií") a že sám osebe nemá žiadny zmysel ani žiadne hodnoty - to určuje až samotná ľudská myseľ (ide „len" o náš špecifický vzťah k fyzickým prejavom vesmíru, o „existenciu-pre-človeka"). A preto všetko, celú pozemskú realitu treba vzťahovať na nás - človek je sebadefinujúcou sa entitou, zmenou v sebadefinícii mení spôsob myslenia a formu svojho života (čisté bytie predchádza fenomenologický význam sveta).

A práve toto je REALITA východných filozofií: bytostne autentický život vnímaný kauzálne slobodnou mysľou (prispôsobivo zjednotenou so spoznaným vonkajším svetom) neustále otvorenou transformačnému vývoju vlastného potenciálu... A jej existenciálne rýdzi základ - „univerzálne prázdnu formu" - západná psychológia ešte neobjavila, či nepochopila (a so súčasnou metodológiou ani nemohla): nie je to totiž popretie alebo deštrukcia nášho ega, osobnosti, príbehu Ja, ani návrat k raným stupňom vývoja. Je to plne vedomý kognitívne čistý stav mysle, v ktorom sa revolučne rodí autokonštrukčné sebauvedomenie, a tým poskytuje organizačne relevantné mentálne prostredie pre následné kvalitatívne prekročenie vlastnej individuality k dokonalejšej forme existencie (tvorivým uskutočňovaním svojho bytostného potenciálu).

A preto prekročte prah väzenia vlastného nezrelého ega a rozptýľte mračná svojej hlbokej nevedomosti - myseľ je slobodným a neohraničeným priestorom, v ktorom sa vytvárajú a rozpúšťajú všetky formy nášho bytia. Ľudská bytosť nie je žiadnou pevnou a nemennou, do seba informačne uzavretou substančnou entitou, človek je relativisticky prispôsobivým prúdom inteligentného vedomia, dynamicky interagujúceho s okolitým prostredím...

 

Každý musí byť svojím vlastným svetlom (a vedomým (s)tvoriteľom).

Kto spoznal sám seba, spoznal svojho boha.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?