V rozdielnom chápaní fungovania nášho sveta... To, že určitá príčina vyvolá nejaký dôsledok, je princíp každému známy: no takmer nikto sa veľmi nezamýšľa nad tým, ako to presne funguje v bežnom živote. A práve tu vznikajú všetky podstatné nedorozumenia. Lenže jednoznačne to nevedia ani náboženstvá a ani veda - my dostatočne nepoznáme skutočnú povahu sveta, ešte stále sme neobjavili všeľudskú pravdu o našom vlastnom bytí...
Ale bez tohto poznania nemôžeme žiť ani inteligentne a ani morálne (dokonca ani samotnú lásku nemôžete len náhodne cítiť, musíte jej aj bytostne rozumieť)! Pretože najväčší dar, ktorý ľudstvo dostalo - naša vlastná sloboda - si z podstaty Inteligencie nekompromisne vyžaduje aj univerzálnu zodpovednosť (bez nej sa totiž hľadanie slobody stáva priamou cestou do „pekla" našej intelektuálnej zmätenosti). Každý kresťan má priam povinnosť poukázať na akékoľvek neprávosti sveta... Ale ako to môže urobiť, pokiaľ dostatočne nepozná, ako funguje pozemský život: ako sa naše vlastné myslenie vzťahuje na chápanie prírody a spoločenských javov, ako naša myseľ podmieňuje charakter okolitého sveta? Ako môže byť zodpovedný za čokoľvek, pokiaľ ešte jasne nerozozná, čo vo všeobecnosti podporuje „rast života", čo je celosvetovo prospešné pre všetky ľudské bytosti bez rozdielu?
Náboženskí učitelia a proroci sa v celých dejinách snažili bežným ľuďom tieto princípy fungovania alebo charakter života nejako priblížiť - a viac či menej presne ich vysvetľovali prostredníctvom rôznych príbehov, mýtov a bájí, metafor, podobenstiev... A pomocou príkazov a zákazov, odmien a trestov ich učili, ako byť v súlade s prirodzenou povahou sveta: tak, ako si to oni v tej dobe predstavovali, ako to bolo „zjavené" v ich mysli... Nuž a tu vždy vzniká ten najväčší problém poznávania sveta alebo pravdy - všetko závisí od toho, nakoľko títo duchovní učitelia spoznali svoju vlastnú myseľ (ono to totiž s ľudským vedomím nie je také jednoduché ako s televíznym prijímačom, v dostatočne nespoznanej mysli sa nezriedka odohrávajú „čudesné prírodné procesy", zmyslové halucinácie a myšlienkové bludy).
(Pred)kresťanský svet určite nepochybil, keď svoje náboženské očakávania vložil do rúk jedného židovského mladíka. Jeho autentické učenie bolo jednoduché a krásne. No ako to už býva s takýmito univerzálnymi odkazmi pre budúcnosť, ich interpretácia je vždy podmienená duchovnou či intelektuálnou vyspelosťou nasledovníkov, ktorí do nich - často nechtiac - vkladajú svoje vlastné životné postoje, predstavy, túžby, priania (a to sa týka aj náboženských inštitúcií, ktoré to síce s nami určite nemyslia zle, ale, žiaľ, nemyslia správne: ešte nedosiahli úroveň relativisticky univerzálneho myslenia, ktoré je vlastne nedostatočne pochopeným bytostným základom všetkých svetových náboženských tradícií)...
Aký je teda autentický Ježišov odkaz? Že už nikdy nepríde... ... lebo univerzálny Kristus je neustále prítomný vo všetkých ľudských mysliach. Poslaním historického Ježiša bolo oboznámenie ľudí s touto vyššou formou inteligencie, s naším vlastným vnútorným potenciálom, ktorý nosíme nespoznaný v sebe, a ktorý čoraz naliehavejšie skryto čaká na svoje revolučné oslobodenie... A preto vy sami máte byť svojimi vlastnými spasiteľmi...
Zárodok univerzálneho života je v každom z nás, a preto nastal čas opustiť zaostalú formu (ne)vedomej ľudskej existencie, povzniesť našu myseľ na komplexnejšiu úroveň a postúpiť k evolučne vyššej organizovanosti bytia...
