Čo je to filozofia?!

Autor: Mario Ulehla | 25.10.2011 o 9:51 | Karma článku: 2,59 | Prečítané:  944x

Môže si vzdelaný človek vôbec myslieť, že veda sa nachádza v akomsi „metafyzickom vzduchoprázdne" a pracuje iba s čistými faktami nesprostredkovane získanými bytostne neskresleným experimentom a ničím nepodmienenou metodológiou?...  

Je znevažovaním vedy samotnej, keď zdanlivo kompetentní intelektuáli, vyjadrujúci sa k jej fundamentálnym problémom, nevedia, na akej filozofickej predstave fungovania vesmíru je postavený ich vlastný pohľad na svet (a netušiť, čo pre ľudstvo priniesla filozofia a k čomu je vôbec užitočná, to už s profesionalitou nemá nič spoločné)...

A čo také špecifické či exkluzívne teda filozofia robí?

Ontológia sa snaží metafyzicky spoznávať autentickú povahu bytia...

Epistemológia je abstraktným hľadaním spôsobov a možností samotného spoznávania...

Metafyzickéabstraktné myšlienkové postupy vôbec neznamenajú nerešpektovanie fyzických faktov, ale sú mentálnym uchopovaním materiálneho procesu v jeho kontextuálnych premenách (nekritické abstrakcie alebo špekulácie či kadejaké „kozmické rozprávky" sú niečo celkom iné a do vedeckej diskusie skutočne nepatria).

Už z čisto logických dôvodov sa racionálna veda bez filozofie zaobísť skrátka nemôže, lebo nepracuje s takou metodológiou (čo je, mimochodom, dôsledkom jej vlastnej sebadefinície), ktorá je potrebná na komplexné uchopovanie najvšeobecnejších princípov alebo charakteru bytostných premien - a taktiež na nachádzanie samotnej logiky, racionality či metodológie, ktoré určujú základné rámce budovania celej vedy: ako sa má vlastne robiť (to, že si určitá časť vedcov myslí, že túto poznávaciu funkciu už dávno zobrali do vlastných rúk, je ich obrovským sebaklamom, a aj preto sa veda nachádza v neakceptovateľne kritickom stave neprekročiteľnej plurality - pretože takýto zmätok POZNANÍM vôbec nie je)...

Takže, keď máte pred sebou nejaký „objektivisticky hmatateľný" experimentálny alebo pozorovací fakt, tak musíte:

1.      už vedieť, ako k tomuto faktu pristupovať (čo z toho vyplýva),

2.      už poznať, či spôsob, akým ste ho získali, je správny alebo či a kedy je relevantný...

V prvom prípade musíte vychádzať priamo z nejakej, zväčša konvenčne uznávanej ontológie (alebo vedeckej teórie, ktorá je postavená v rámci tejto ontologickej paradigmy), v druhom prípade musíte používať nejaký typ epistemológie (a práve pre túto podmienenosť sa nesprávne vedecké teórie dajú v relevantných prípadoch vyvrátiť na filozofickej úrovni). Čiže v prípade chybného filozofického pozadia je váš poznávací akt (aj) fakt nanič... A tak je to aj (a nielen) s einsteinovskou astrorozprávkou, (neo)darvinistickým znetvorením sociohumanitných vied...

Tento problém skutočnej POVAHY BYTIA sa tiahne ďaleko do minulosti, vlastne až k počiatkom filozofie (samotná veda vznikala až na jej základoch). A žiaľ, dodnes nie je vôbec (!!!) vyriešený - pričom súčasná postmoderna už dokonca rezignovala na univerzálne zjednocujúci pohľad na ľudskú existenciu v celej svojej komplexnosti. Nuž a v tom filozofia naozaj zlyháva, veda si to za cieľ ani nevytýčila a náboženstvá sa stále odmietajú v plnej miere vzdať nefunkčnej iracionality v prospech skutočne univerzálnej pravdy (pričom pravdou nie je myslená vševedúcnosť, ale „iba" poznanie inteligentného spôsobu života v tom najširšom interdisciplinárnom kontexte)...

A keďže otázka povahy bytia nie je stále vyjasnená, dezorientovaná veda sa automaticky uchýlila k takému myšlienkovému smeru, ktorý jej (v skúmaní neživej prírody v pomerne ustálených kontextoch...) priniesol najväčšie úspechy... Redukcionizmus je metafyzický pohľad na vesmír, ktorý pravdivo tvrdí, že všetko sa dá rozložiť na elementárne zložky (že to na biologickej úrovni nie je možné zložiť naspäť a hlavne prečo necháme teraz tak) a že skúmanie tohto mikrokozmu nám povie o svete všetko podstatné - teda že v konečnom dôsledku je všetko fyzika (čo je už metafyzická špekulácia, ktorá so skutočnou realitou nemá nič spoločné)... Vo svojej najradikálnejšej, laplaceovskej podobe totálnej predurčenosti už síce táto predstava fungovania bytia nie je aktuálna (najmä vďaka „kvantovému uvoľneniu"), ale predovšetkým (no nielen) fyzici sa redukcionisticky zhubného vplyvu na charakter logiky a racionality ešte evidentne nezbavili...

A v tom je ich najfundamentálnejší problém: laboratórne skúmanie elementárneho sveta nám o ostatných úrovniach organizovanosti života - ich charaktere a fungovaní - nepovie absolútne NIČ (v minulých blogoch nájdete prečo)...

V časticovom svete (a teda ani v atómových hodinách) nenájdete dôkazy dilatácie a kontrakcie ľudského časopriestoru, experimentálne nenasimulujete relevantné kontexty špekulatívne nadizajnovaného Veľkého tresku a ani nezistíte, aké hlúposti sa v tejto chvíli nachádzajú vo vašich vlastných hlavách (pretože skutočná realita má - vždy a všade verifikovateľnú aj falzifikovateľnú - povahu systemicky neredukcionistickej všeobecnej podmienenosti, a inteligentná bytosť ju proste nemôže nerešpektovať!)...

Nechcem nikoho urážať (veď v ideologických omyloch žije dnes takmer celé ľudstvo), ale ľudia okolo vedy by mali najlepšie vedieť, že aj samotná veda a dokonca aj ľudská inteligencia podliehajú vývoju a revolučným zmenám paradigmy...

A epistemické hľadanie (a nachádzanie) tohto ontického potenciálu je FILOZOFIA v tom najrýdzejšom a najprogresívnejšom zmysle slova...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?