To, že veda ešte naplno neprenikla do tajov autentickej príčinnosti fungovania sveta, je viac než zrejmé, a rozumní intelektuáli si to aj kriticky priznajú... pokračovanie článku
Skutočne inteligentný život je onticky uvedomelé prispôsobenie sa harmonicky tvorivému procesu vedomého bytia. No na planéte Zem sa nič také nedeje... A svoj podiel zodpovednosti na tomto stave majú všetky súčasné (svetské aj náboženské) svetonázory: ich kultúrno-ideologické postoje, predstavy a názory totiž utlmujú prirodzenú rozpínavosť ľudskej mysle do inteligentnej podstaty existencie. A začína to vlastne už od nášho narodenia. pokračovanie článku
Aby človek vôbec mohol povedať o ľudskom myslení niečo bytostne zmysluplné, musí najprv sám prejsť autentickým procesom sebaspoznania. Problém je ale v tom, že čo si kto pod týmto pojmom predstavuje... pokračovanie článku
Ľudské bytosti majú jednu - v tom dobrom, aj v tom zlom zmysle - úžasnú vlastnosť: dokážu si čokoľvek zracionalizovať (čo je pre základné fungovanie psychiky človeka nespochybniteľne veľmi dôležité). Problém je však v tom, že nakoľko sú ich racionalizácie aj skutočne racionálne... pokračovanie článku
To, že nábožensky idealistický spôsob myslenia má mnoho pozitívnych účinkov na život človeka, je psychologicky nespochybniteľné. To, že viera v určitú formu večnej Inteligencie z vás nerobí naivného pseudointelektuála, ale vysoko kriticky mysliacu bytosť, je filozoficky nepopierateľné. A dokonca väčšina skutočne racionálnych vedcov by v podstate nemala mať problém ani s prijatím mystického pôvodu života (vedeckej nepoznateľnosti alebo neuchopiteľnosti prvotnej príčiny našej existencie). Tak kde vlastne je ten problém? pokračovanie článku
To, že súčasná kríza prestupuje všetky oblasti pozemskej existencie, nie je vôbec dielom náhody - je dôsledkom mnohých psychosociálnych faktorov, prameniacich z historického nezvládnutia základov vedy... Ako to vyriešiť? pokračovanie článku
Prečo konceptu? Pretože ľudské bytosti majú vo svojej pravej podstate úplne iný charakter, ako je teoreticky vykonštruovaný dnešnou vedou. A paradoxne, základy tohto zásadného zlyhania rozumu siahajú tam, kde sa mala začať kriticky tvoriť naša evolučná cesta slobody a zodpovednosti - k historicky najradikálnejšej zmene chápania ľudského bytia: Darwinovej teórii... pokračovanie článku
„Vysoko formalizovaná veda ako je fyzika, pracuje nie s realitou, ale s jej modelom"... No a to je práve ten problém: že (najmä fundamentálna) fyzika nepracuje s realitou... pokračovanie článku
Môže si vzdelaný človek vôbec myslieť, že veda sa nachádza v akomsi „metafyzickom vzduchoprázdne" a pracuje iba s čistými faktami nesprostredkovane získanými bytostne neskresleným experimentom a ničím nepodmienenou metodológiou?... pokračovanie článku
Einsteinovská predstava fungovania vesmíru nie je v žiadnom prípade a ani náhodou správna, ani keby „naspídované" neutrína zasa začali konvenčne poslúchať. Mimochodom, len sa prakticky ukázalo, že keď sa opustia experimentálne brány laboratórneho sveta, skutočná realita prináša kontextuálne prekvapenia. Vitajte v časopriestore bytostne autentickej relativity... pokračovanie článku
Keďže súčasné, ontologicky nezrelé ľudské vedomie často podlieha kognitívnej zacyklenosti v myšlienkových systémoch svojich nekriticky uznávaných autorít, je niekedy potrebné vysvetľovať veci znova, aj s vedomím toho, že to možno nie je posledný krát... pokračovanie článku
Keďže určitý cyklický proces (napr. kmitanie atómu) človekom umelo „uväznený" v prístroji nazvanom hodiny nie je bytostnou reprezentáciou nejakej všeobecnej substančnej (esenciálnej) entity určujúcej dynamický priebeh akéhokoľvek procesu na všetkých úrovniach jeho vlastnej organizovanosti, na chápanie toho, čomu hovoríme čas, treba zvoliť úplne iný prístup. A ten musí! vyplývať z rešpektovania skutočnej povahy sveta. Aká je? Relativistická, dokonca príliš relativistická (no pre inteligentné zvládnutie pozemského života vôbec nie neuchopiteľná)... pokračovanie článku
Žiadne hodiny nie sú ukazovateľom substančnej entity (nám známej ako) ČAS, žiadny takýto nami vyrobený prístroj (aj keď na báze prírodných mikroprocesov) nie je nositeľom sebaurčujúcej veličiny ČAS... Čo tým chcem povedať? pokračovanie článku
S ľudskými mentálnymi sieťami to býva problematické. Niektoré zachytia podstatné informácie okamžite, iné nie... No a s ich radikálnou opravou (ak treba) to je ešte komplikovanejšie... pokračovanie článku
Ak pokusov o popretie teórie relativity bolo v minulosti tak mnoho, asi to svedčí o tom, že by niečo mohlo na nej byť v neporiadku. Pre bežného človeka je dosť protiintuitívne, že niekto letiaci v rakete by mal pomalšie starnúť, a ešte ťažšie je veriť, ako by mohol cestovať v čase (o problémoch so zásahmi do minulosti spôsobujúcimi zmeny histórie ani nehovoriac). Ale vedci v tom majú jasno, rovnice nepustia a nie je predsa možné, aby sa toľko ľudí tak dlhé obdobie mýlilo vo výpočtoch. Lenže... pokračovanie článku
(Nad?)prirodzené zázraky sa týkajú v podstate všetkých dimenzií (evolučne sa odkrývajúcej skutočnosti) nášho každodenného života. Väčšinou ich ľudia hľadajú v náboženskom prostredí, ale vo svete nájdeme aj značne racionálnejšie "tajuplné neuchopiteľnosti", ktoré vo všeobecnosti vzbudzujú nevyčerpateľný údiv zo samotnej existencie... Tie prvé (zväčša vychádzajú z čisto subjektívnej viery) sa vždy snažila vyhľadávať a vysvetľovať teológia, tie druhé (sprevádzajú vedeckú vieru v objektívnu spoznateľnosť sveta) vznikajú priamo v procese objavovania krásy a funkčnej dokonalosti vesmíru vo všetkých jeho javových formách (a takisto aj z uvedomenia si samotnej našej schopnosti alebo možnosti spoznávať). A medzi nimi (a do nich) prechádza filozofia, ktorá sa, viac či menej úspešne, snaží komplexne postihnúť a všeobecne vyjadriť rôznorodé stránky nášho života - a tým vytvoriť univerzálne celistvý obraz ľudského bytia, ktorý by slúžil na čo najhumánnejšie a organizačne najefektívnejšie zvládnutie našej pozemskej existencie... A všetci všetkých svojou prácou ovplyvňujú a navzájom čerpajú informácie pre vlastné obohatenie. pokračovanie článku
Všetko sa to začalo nevinným porovnávaním dvoch lúčov svetla v pomerne jednoduchom prístroji. No potom prišlo k veľmi zvláštnemu nedorozumeniu... Týmto experimentom sa totiž nedokázalo, že svetlo sa šíri stále tou istou rýchlosťou vzhľadom na pozorovateľa bez ohľadu na to, ako sa tento pozorovateľ pohybuje - ale v skutočnosti sa zistilo, že rýchlosť svetla je rovnaká v rámci danej sústavy bez ohľadu na to, ako sa táto sústava pohybuje. A to je diametrálny rozdiel. Ak by chceli empiricky dokazovať to, čo si mysleli, že dokazovali, v prvom rade by sa pozorovateľ musel nachádzať v experimentálnej sústave, ktorá sa pohybuje, a merať rýchlosť svetla vnútri, ale aj mimo! sústavy vzhľadom k sebe... pokračovanie článku
pravda oslobodzuje...
mindcausegmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
